Plachtili sme vždycky spolu a tak sa toho rogala v mojej hlave už nikdy nedotknem...

21. srpna 2010 v 22:25 | Siastra |  My words
Retro Photography
Je mi smutno ale zároveň krásne.Spomínam a hreje ma pocit na duši že viem že ma ľúbi.Moja Julka-najlepšia kamarátka,sestra a človek ktorý mi rozumel s ktorým som sa mohla kedykoľvek kdekoľvek porozprávať.Ale teraz tu nieje a ja sa každu hodinu modlím a prosím vesmír nech žije šťastný život.Chcem Vám povedať aby ste vždy vždy povedali čo cítite,prekonajte svoj strach alebo čokoľvek čo vám v tom bráni,lebo raz to neurobíte a budete to ľutovať tak ako ja.Všetci ludia čo ich mám rada sú tak daleko. Toľko veci ostalo nedopovedaných, nevyslovenych. Aspon na dačo je ta odluka,ktorá neviem ako dlho bude trvať,dobrá. Na premýšľanie o tom ako sa mohli niektoré veci nedávnej minulosti inak poriešiť a aj ako sa dajú veci blízkej budúcnosti zvládnuť tiež.Všetko je ako je,asi to tak malo byť.Ale vždy povedzte čo cítite hoc by to nič nezmenilo,ale aspon ten pocit že ste pre to niečo spravili.Ja som to neurobila a trápi ma to.

Budte štastní a opatrujte sa.
 

Občas ludia urobia rozhodnutia a pritom si myslia že ich budú lutovať ale mne sa stalo že neľutujem!

17. srpna 2010 v 18:51 | Siastra |  My words
Retro Photography
Hi Darlings! Hlásim sa a oznamuje že sa vraciam. V predchádzajúcom príspevku som vám písala že si idem kúpiť zrkadlovku kedže som zamilovaná do sveta fotografie a chcela som ten náš svet vidieť aj z iného uhla. A tak dámy a možno aj páni :D Vybrala som sa s peniažkami v ruke (predtým samozrejme som asi 2týždne sa rozhodovala,čítala,vzdelávala a radila) kúpiť zrkadlovku. A veraže som si krásnu vybrala ale... asi mi šiblo alebo som len pochopila niečo? Alebo som iná? Držala som si ju v ruke a stála pri pokladni a hlavou mi prudil vír myšlienok.
Rozmýšľala som či dokážem na jednu vec minúť viac než 650€? Ved niekto z toho žije aj cely mesiac a niekto nemá ani toľko a ja to miniem na vec,ktoru aj ked strašnem chcem využivať tak nebudem pretože mám kopu iných povinosti?A tak som sa rozhodla že nie, že tie peniaze využijem lepšie aj ked som v kutiku duše vedela že určite toto svoje rozhodnutie neskor olutujem. Vložila som predavačovi zrkadlovku do ruk a vyšla z obchodu,ocko ostal stáť ako obarený a nič nechápal.Cestou domov som mu to vysvetlila, že som pochopila hodnotu penazi a prehodnotila svoje priority a bol na mňa neskutočne hrdý!Lebo predtým čo sa týkalo penazí som bola strašný sebec a kupila by som si hočico za hocikolko penazí ale teraz nie:)
Takže som späť to len tak na úvod. + zmenila som si meno na Siastra/ je to podla mna krásne meno tak sa bude volať moja dcerka/ ;)
Budte štastní!

Kam dál

Reklama